logo

Vysoké Tatry - TANAP

Tatry sú naše najvyššie pohorie a zároveň najvyššie pohorie celého Karpatského oblúka, či veľkého územia medzi Alpami a Kaukazom. Rozprestierajú sa na poľsko-slovenskom pomedzí na severe Slovenska, z celkovej rozlohy 786 km2 je 610 na slovenskej a 176 km2 na poľskej strane. Geograficky sa členia na Východné a Západné, Východné sa ďalej členia na Vysoké a Belianske Tatry.
Hlavný hrebeň Tatier má dĺžku 80 km a ťahá sa od Hutianskeho sedla (905m) na západe po Ždiarske sedlo (1081 m) na východe. Na západe prebieha hranica medzi Východnými a Západnými Tatrami Ľaliovým sedlom (1947 m) a Tichou dolinou. V rámci Východných Tatier predstavuje hranicu medzi Vysokými a Belianskymi Tatrami Kopské sedlo (1750 m) a doliny Zadné a Predné Meďodoly. Najvyššie štíty v Tatrách sú sústredné vo Vysokých Tatrách, v hlavnom hrebeni ich až 25 prevyšuje nadmorskú výšku 2500 m. Najvyšším z nich je Gerlachovský štít (2655 m), ktorý je zároveň najvyšším vrchom na Slovensku.

 


Morfológia pohoria je typicky vysokohorská, úzko súvisí s geologickou stavbou a geologickými procesmi - najstaršie jadro pohoria, ktoré dnes predstavuje podstatnú časť Vysokých Tatier je budované tzv. kryštalinikom, prvohornými granodioritmi, ktoré v severnej časti pohoria (na našom území masív Širokej) a Belianskych Tatrách striedajú druhohorné obalové série chočského a krížňanského príkrovu reprezentované vápencovo-dolomitickým komplexom, kremencami, pieskovcami, bridlicami, zlepencami... Podtatranská kotlina a Podtatranská brázda sú budované treťohornými flyšovými (sedimentárnymi) horninami. Dnešný reliéf Tatier typický veľkou nadmorskou výškou, členitosťou a výskytom bralných foriem je výsledkom intenzívnych procesov spojených so štvrtohorným zaľadnením. Podľa slovenských geológov bolo v Tatrách spolu 41 horských ľadovcov, ich činnosť nám zanechala charakteristické doliny tvaru „U" (trógy), plesá, morény, rozoklané chrbty či rázsochy a pod. Najväčšie doliny Vysokých Tatier sú: Bielovodská, Javorová, Dolina Kežmarskej Bielej vody, Veľká a Malá Studená dolina, Velická, Batizovská, Mengusovská, Kôprová, na hranici so Západnými Tatrami Tichá dolina a na poľskej strane Dolina Suchej vody. Doliny sú odvodňované na západe riekou Váh do Čierneho mora, väčšia časť Tatier je odvodňovaná Popradom a Dunajcom do Baltického mora. Príkrovové obalové série sú reprezentované typickými krasovými formami reliéfu, škrapmi, priepasťami, krasovými jamami, tiesňavami s vodopádmi, ponormi a vyvieračkami a špecificky vodou vymodelovanými podzemnými jaskynnými systémami v dĺžke stoviek kilometrov, z ktorých je na slovenskej strane sprístupnená len Belianska jaskyňa, s dĺžkou systému 3,5 km (sprístupnených 1,275 km).
V slovenských Tatrách je spolu 87 plies, na poľskej strane je ďalších 48. Najväčším plesom je u nás Veľké Hincovo pleso s rozlohou 20,08 ha a hĺbkou až 53 m v Mengusovskej doline, ktoré je zároveň najväčším a najhlbším plesom na Slovensku. Najznámejšie a najnavštevovanejšie sú Štrbské a Popradské pleso v západnej a Zelené a Skalnaté pleso vo východnej časti Vysokých Tatier. V tatranských dolinách je taktiež veľké množstvo vodopádov, z ktorých najznámejšie a najkrajšie sú Vodopády Studeného potoka a Obrovský vodopád na vyústení Malej a Veľkej Studenej doliny a Vodopád Skok v Mlynickej doline.

 

V Tatrách je evidovaných vyše 1300 druhov vyšších rastlín, medzi nimi niekoľko reliktných (z doby ľadovej) a mnoho karpatských, západokarpatských aj tatranských endemitických (jedinečných) druhov. Väčšina územia bola až do veternej katastrofy v r. 2004 zalesnená ihličnatými lesmi (vysoko prevažuje smrek), vo vyšších polohách ju strieda kosodrevina, pre alpínsky stupeň a najmä severnú stranu Vysokých Tatier a Belianske Tatry sú typické hole s trávnatými spoločenstvami. V najvyšších polohách prevažujú len machorasty a lišajníky.
Nad hornou hranicou lesa v Tatrách žijú endemity - Kamzík vrchovský tatranský a Svišť vrchovský tatranský, glaciálne relikty Tatier. V členitom území podhoria našli svoj domov aj Srnec hôrny, Jeleň lesný, Rys ostrovid, Vlk obyčajný, Medveď hnedý či Mačka divá a Hraboš snežný tatranský. Vtáctvo reprezentujú napr. Murárik červenokrídly, Vrchárka červenkavá, či Orol skalný a ďalšie dravce...

 

Vďaka horskému až vysokohorskému chladnému a vlhkému rázu podnebia tu pretrváva snehová pokrývka 180 až 250 dní v roku. Typickým javom je vysoká premenlivosť počasia, oblačnosti, kolísanie teplôt ale aj zrážok a zmeny poveternostnej situácie. Priemerná ročná teplota je v 1000 m 5 °C, vďaka čomu pohorie poskytuje dobré predpoklady pre zimné športy. Celé pohorie je popretkávané bohatou sieťou turistických chodníkov o celkovej dĺžke 500 km, najvhodnejším obdobím na turistiku je jeseň, kedy je počasie najstabilnejšie a viditeľnosť najlepšia. V samotných Tatrách aj celom ich podhorí je vybudovaná sieť ubytovacích a stravovacích zariadení, stredísk zimných zimných športov, občianskeho vybavenia atď.

 

Prvý projekt komplexnej ochrany Tatier ako výsledok medzinárodnej spolupráce vznikol už v období prvej Československej republiky v r. 1924, k vyhláseniu Národného parku však došlo až po 2. sv. vojne. Tatranský národný park - TANAP vznikol zákonom z r. 1948 a účinnosťou od 1.1.1949. Jeho rozloha je 74 111 ha a ďalších 36 574 ha predstavuje ochranné pásmo. Na Poľskej strane bol podobne s účinnosťou od 1.1.1955 vyhlásený Tatrzański Park Narodowy (TPN) s rozlohou 212 km2. TANAP je tak našim najstarším národným parkom a od r. 1993 rozhodnutím UNESCO spoločne s TPN Medzinárodnou biosférickou rezerváciou "Tatry". Na jej území sa nachádza 27 národných prírodných rezervácií, 23 prírodných rezervácií, 2 chránené arely, 1 národná prírodná pamiatka a 2 prírodné pamiatky.

Ročne navštívi TANAP niekoľko miliónov domácich a zahraničných návštevníkov za účelom turizmu a rekreácie, športu, liečby či spoznávania prírody.

 

19. novembra 2004 sa podhorím prehnala veterná smršť o rýchlostiach až 165 - 227 km/h, ktorá spôsobila miliardové škody na porastoch o rozlohe cca 12 600 ha a považuje sa za najväčšiu katastrofu v Tatrách od podobnej kalamity v r. 1936. Sekundárne sa táto katastrofa ďalej umocnila niekoľkými požiarmi v nasledujúcom období, ťažbou kalamitného dreva a najmä následným prirodzeným premnožením podkôrneho hmyzu, ktorý až dodnes napadol (a napáda) ďalšie veľké rozlohy zdravých porastov.

Vysoké Tatry - TANAP na mape

Moment, vykresľujem mapu ....
Kliknite na obrázok na mape.
Mapu môžete približovať posuvnou mierkou v ľavej časti obrazovky, alebo stačí dvakrát kliknúť na región, ktorý chcete zobraziť.
Vpravo hore zvoľte Mapa pre mapu, Satelitné pre fotografické zobrazenie a Hybridné pre kombináciu oboch.
späť na SME.sk
Ďalšle možnosti členenia
Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s. | Copyright Virtuálny sprievodca, o.z.